Starosta Wolfsthalu: Slováci sú u nás vítaní
Bratislavčania sa zo sídlisk sťahujú aj do okolitých rakúskych dedín. Wolfsthal sa nachádza len dva kilometre od hraníc a Slováci sú tam vítaní. Starosta GERHARD SCHÖDINGER sa s nimi rozpráva po slovensky. Wolfsthal získal ocenenie za rozvoj cezhraničnej spolupráce Euregio Innovationspreis.
Čím si ho zaslúžil?
„Hlavným dôvodom je, že ľudia, ktorí žijú vo Wolfsthale sú všetci Wolfsthalčania. Nikto nepozerá na to, kto má aký pas. Integrácia tu prebehla veľmi dobre. Všetci tvoríme jednu spoločnosť a myslím si, že práve za to sme dostali tú cenu. Na naše aktivity sa chodia dokonca pozerať aj zástupcovia európskych univerzít, ktorí tvrdia, že taká situácia, aká je vo Wolfsthale vôbec nie je bežná.“
Čo konkrétne robíte pre to, aby sa Slováci stali Wolfsthalčanmi?
„Sme malá dedina a ja osobne poznám každého, kto tu žije. S každým, kto sa chce prisťahovať do Wolfsthalu sa rozprávam a vysvetlím mu, čo je pre nás dôležité, ako funguje obecný systém.“
Čo je pre Wolfsthal v tomto smere najdôležitejšie?
„Chceme hlavne zostať dedinou, a to je tiež veľmi dôležité pre Slovákov, ktorí sa sem chcú prisťahovať. Všetky nové domy teda musia vyzerať ako rodinné domy. Nemôžu to byť veľké budovy s desiatkami bytov. Máme tu aj bytové domy, ale jeden má len 4 byty.“
Rozvoju cezhraničnej spolupráce asi napomáha aj linka bratislavskej hromadnej dopravy, ktorá spája Wolfsthal aj Hainburg s Bratislavou.
„Áno, ten autobus je veľmi veľký úspech. S nápadom na túto linku som prišiel ja a teší ma, že sa ju naši obyvatelia naučili využívať. Chodia ňou do práce, či na nákupy.“
Podľa štatistík 119 z 873 Wolfsthalčanov sú Slováci. Ako to vnímajú rakúski obyvatelia dediny?
„Nemáme s tým absolútne žiaden problém. Sťahujú sa ku nám najmä rodiny a teda majú predstavy o živote rovnaké ako my. Všetci chceme žiť pokojne, oddýchnuť si tu. Slováci u nás chodia do nášho kostola, zapájajú sa do spoločenského života.“
Ako sú na tom Slováci s nemčinou, vedia sa dohovoriť? A naopak, vedia Rakúšania po slovensky?
„Je tu len pár slovenských rodín, ktoré nevedia po nemecky. A niektorí Rakúšania vedia po slovensky, ale je ich tiež len pár.“
Po slovensky sa vo Wolfsthale učia deti v materskej škole.
„Áno, funguje to tu už osem alebo deväť rokov. Raz za týždeň majú hodiny slovenčiny a ide im to dobre. Naším cieľom nie je, aby vedeli perfektne po slovensky, ale aby si vybudovali cit pre jazyk. Keď potom budú počuť slovenčinu, nebude to pre nich úplne cudzie.“
Ako na výučbu slovenčiny v škôlke reagujú rodičia?
„Všetci súhlasia. Deti to nemajú povinné, ale chodia tam všetky.“
Prečo ste sa rozhodli pre zavedenie tejto výučby?
„Dôvod je prostý, Slováci sú naši susedia. Sme tak blízko od Bratislavy, že potrebujeme vedieť povedať po slovensky dobré ráno susedovi. Ten základ jazyka je dôležitý. V budúcnosti, o dvadsať - tridsať rokov sa však môže stať, že všetci budú opäť rozprávať všetkými jazykmi.“
Tak, ako to bolo kedysi v Bratislave?
„Áno, ani nie pred sto rokmi hovoril každý Bratislavčan po nemecky, po slovensky aj po maďarsky.“ Škôlka vo Wolfsthale ponúka aj hodiny slovenského jazyka.
Po slovensky hovoríte plynulo vy. Kde sa to naučili?
„Moja manželka je Slovenka. Ale to nie je ten hlavný dôvod. Pracujem na Slovensku ako policajt. Som riaditeľ kontaktného pracoviska medzi Slovenskom a Rakúskom.“
V čom spolupracujú slovenskí a rakúski policajti?
„Máme spoločné hliadky so slovenskými policajtmi, ale predovšetkým si vymieňame informácie, napríklad štatistiky o kriminalite.“
S vašou manželkou ste sa vraj zoznámili na hraniciach.
„Presne tak. Ja som bol colník na rakúskej strane a ona na slovenskej. 1. januára 1990 som išiel po prvýkrát v živote na slovenskú stranu, popriať im všetko dobré do nového roku a sedela tam ona... Začiatok nášho vzťahu bol trošku komplikovaný, lebo ona nerozprávala ani trochu po nemecky a ja po slovensky (smiech).“
Vedia aj starostovia okolitých rakúskych obcí po slovensky alebo ste skôr výnimka?
„Ja som výnimka, ale je to výhodné pre moju prácu. Tí ľudia, ktorí sa chcú prisťahovať ku nám, sa cítia dobre, keď sa s nimi rozprávam po slovensky. A ja chcem, aby cítili, že sú tu vítaní. Keď s nimi hovorím po slovensky, sme akoby na jednej úrovni.“
Sú Slováci rovnako vítaní aj v okolitých obciach ako Berg alebo Kittsee?
„My sme novým ľuďom celkom otvorení. Vítame všetkých, ktorí prichádzajú k nám a berieme ich ako Wolfsthalčanov. Nehovorím im, že sa musia ihneď naučiť po nemecky alebo čo, oni to všetko robia dobrovoľne. Môžem však povedať, že napríklad v Bergu to je celkom iné.“
V čom vidíte pozitíva blízkej polohy Wolfsthalu pri Bratislave?
„Momentálne je cítiť, že Bratislava je plná. Firiem, ktoré tam fungujú je už priveľa a mám taký pocit, že pomaly prídu niektoré z tých firiem aj k nám. Uvedomujem si, že naši ľudia sú drahší ako Slováci, ale máme iné výhody. Môžem im napríklad ponúknuť lacné pozemky pre ich firmy.“
Cena pozemkov je tu až taká nízka? Veľa Slovákov sa sem sťahovalo vraj práve kvôli tomu.
„Áno, kedysi tu boli lacné pozemky, ale dnes už je to úplne iné. Naše pozemky sú už drahé, okolo 140 eur za meter štvorcový. Miestny úrad tu však pracuje veľmi rýchlo a všetci obyvatelia majú napríklad moje číslo na mobil, keby niečo potrebovali. A to je zas našou výhodou.“
Čítajte viac: http://bratislava.sme.sk/c/6190553/starosta-wolfsthalu-slovaci-su-u-nas-vitani.html#ixzz2KmOs6CxJ