Prečo má Rakúsko nízku nezamestnanosť
Rakúsko má najmenej ľudí bez práce v Európskej únii a druhú najnižšiu nezamestnanosť aj preto, že kríza rakúsku ekonomiku nezasiahla a mladým zháňajú pracovné miesta už počas štúdia.
VIEDEŇ. Valeria Borstnerová musí žiadosti o rozhovor odmietať: Herbert Buchinger, šéf Rakúskeho pracovného servisu, je v zahraničí. Jeho zástupca Johannes Kopf vám môže byť k dispozícii, píše asistentka o nadriadenom, ktorého na júnovom minisummite o nezamestnanosti chválili i premiéri Európskej únie.
„Záujem je obrovský, máme veľa žiadostí o rozhovor a pozvaní na rôzne odborné semináre. Pred pár dňami bol u nás osobne španielsky veľvyslanec a cez ambasádu nám volal francúzsky premiér, aby sa opýtal na nezamestnanosť mladých. Boli tu novinári z BBC, Guardianu či z El Páis,“ víta nás vo svojej viedenskej kancelárii Johannes Kopf.
Politici, novinári i experti sa pýtajú na to isté. Ako je možné, že v čase najhoršej ekonomickej krízy v Európe a rekordnej nezamestnanosti s tým nemá osemmiliónové Rakúsko problém. Má najnižšiu nezamestnanosť v Európskej únii a druhú najnižšiu nezamestnanosť mladých.
Ekonomike to ide
Nemecko: 45,5 percenta
Česko : 43,4 percenta
RAKÚSKO: 24,8 perecenta
SLOVENSKO: 67,3 percenta
Maďarsko: 45 percent
Európska únia: 44,4 percenta
(Údaje AMS sú z roku 2012. Ide o ľudí, ktorí sú bez práce viac ako 12 mesiacov)
„Tie hlavné dôvody nemajú vlastne s naším úradom nič spoločné. Rakúsko má viac ako desať rokov vyšší hospodársky rast ako eurozóna, a to preto, že sme sa zavesili na nemeckú lokomotívu. Súvisí to s rozhodnutím zo 70. rokov, že nevybudujeme vlastný automobilový priemysel, ale budeme dodávateľom nemeckému. Druhý dôvod je, že rakúske podniky veľmi profitovali z rozšírenia Únie na východ, majú v nových členských krajinách viac investícií ako nemecké podniky, hoci sme 10-krát menší ako Nemecko,“ hovorí Kopf.
Až keď naleje kávu, začne vysvetľovať, aké zásluhy má rakúska politika pracovného trhu na číslach, ktoré krajine závidí celá Európa: 4,6 percenta nezamestnaných (Slovensko 14,5 percenta) a 9,3 percenta mladých nezamestnaných do 25 rokov (Slovensko 36,1 percenta).
Kopf hovorí, že je to kombinácia dvoch vecí: vysoká flexibilita pre podnikateľov a bezpečnosť pre zamestnancov. „Ochrana pred prepustením je zlý inštrument, ktorý podnikateľom komplikuje život. Od roku 2009 máme neisté časy, a to sú časy, keď zamestnávatelia neradi prijímajú ľudí, ak ich majú potom problém prepustiť. Ochranu pred prepustením dáva štát len starším, ľuďom s obmedzením a tehotným ženám, a nie všetkým, ako je to vo Francúzsku či v Španielsku.“
Expert na pracovný trh Helmut Mahringer z Hospodárskeho inštitútu (WIFO) rovnako chváli, že štát málo zasahuje do politiky pracovného trhu. Rakúsko nemá všeobecnú ochranu pred prepustením a nemá ani štátom stanovenú minimálnu mzdu.
„O zmenách či o minimálnej mzde rozhodujú zamestnávatelia so zamestnancami a sociálnymi partnermi podľa oblastí. Tak dokážu presadiť potrebné opatrenia za niekoľko týždňov,“ hovorí Mahringer.
Prispejú na platy
Flexibilita pre zamestnávateľov však znamená obavy pre zamestnancov, že o prácu rýchlo prídu. „Zamestnancom musíme zaručiť istotu, že sa o nich postaráme, že dostanú podporu v nezamestnanosti a majú šancu rýchlo si nájsť nové miesto,“ hovorí Kopf o opisuje príklad firmy, ktorá hľadá asistentku a vyberá si medzi niekoľkými uchádzačkami.
„Jedna z nich je bez práce 9 mesiacov, takže povieme firme, že ak si vyberie dlhodobo nezamestnanú, dostane od nás príspevok na jej plat: napríklad na tri mesiace 25 percent z platu pokryjeme my,“ dodáva Kopf.
Dlhodobú nezamestnanosť opisuje ako jed. Do nej investuje pracovný servis druhú najvyššiu sumu po nezamestnanosti mladých.
„Aj keď príde konjunktúra, firmy ich nevezmú, lebo sú dva-tri roky bez práce. Ukázali to štúdie z minulosti. V krajinách, kde je dlhodobá nezamestnanosť nižšia, v čase konjunktúry nezamestnanosť klesá rýchlo, lebo ľudia sú hneď pripravení pracovať,“ hovorí a dokladá to číslami z Rakúska, kde rok po vypuknutí krízy klesla nezamestnanosť, hoci v mnohých iných krajinách narástla.
Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/6909122/preco-ma-rakusko-nizku-nezamestnanost.html#ixzz2d3KTxuSy